1.) Na úvod...

Ani pri tejto metóde sa nedá úplne povedať, že sa vyrába bez nejakého navýšenia teploty. Takisto je potrebné niečo zohriať, aby to celé fungovalo. Ale poďme pekne poporiadku.

__________________________

2.) Porovnanie metód (alebo popis výhod a nevýhod)

Podstatný rozdiel medzi metódou za studena a za tepla je v tom, že mydlo, resp. mydlová hmota sa pri výrobe za studena umelo nezahrieva. 

__________________________

3.) Blahodárny glycerín

sa v priemyselnej výrobe mydiel z nich odstraňuje. To znamená, že kupenské mydlo ho obsahuje veľmi málo resp. je do neho následne umelo dodatočne pridané.
Ale ručne vyrobené mydlo ho obsahuje v plnej miere. Glycerín má na pokožku blahodárny efekt, má vynikajúce zvlhčujúce vlastnosti.

Tým, že mydlo sa vyrába od jeho samotnej podstaty - od tukov, čiže je možné ovplyvniť kompletne jeho zloženie, kvalitu a "čistotu" od samého začiatku. Ide teda o výrobu mydla úplne "od základov".

To znamená, že pri jeho výrobe viete čo do neho dáte. A tak sa môžete rozhodnúť, či vyrobíte naozaj prírodné mydlo čisté od zbytočných chemikálií (syntetických vôní, farbív a pod.) a navyše v ňom ponecháte (na rozdiel od kúpeného mydla):

__________________________

4.) Nevýhody metódy za studena

Azda jedinou hlavnou nevýhodou tejto metódy je to, že nevyrobíte nádherné "želatínové" (priesvitné) mydlá formované v rôznych formičkách, prelievané rôznymi farebnými vrstvami a podobne. Mydlá vyrobené touto metódou sú takmer vždy nepriesvitné (krémové).

__________________________

5.) Výhody metódy za studena

Ako som už spomínal, základný príncíp tejto metódy je v tom, že mydlo vyrábate priamo z tukov. To znamená, nepotrebujete kupovať žiadnu už vyhotovenú mydlovú hmotu, o ktorej nemusíte mať istotu v tom čo obsahuje. Vyhotovené mydlo je takto výsledok Vašej práce a plne zodpovedáte za jeho konzistenciu, zloženie, farbu, konzistenciu, vôňu, účinky, vplyv na pokožku a hlavne za jeho bezpečnosť.

__________________________

6.) A teraz - čo k tomu potrebujem?

Hlavne - hydroxid sodný a oleje/tuky. Zmiešam a mám hotové mydlo ! No, ale až také jednoduché to asi nebude...

Takže okrem hydroxidu sodného, ktorý nám naozaj premení tuky a oleje v správnom pomere na mydlovú hmotu sú potrebné ešte aj iné suroviny. Takže základný recept

čo sa týka zloženia potrebných surovín vyzerá takto:

___________________

a) suroviny

NaOH - hydroxid sodný

destilovanú vodu

oleje a tuky

farbivá a vône

prísady/výživné zložky (extrakty rastlín, bylinky, prášky, jogurt, med...)

lenže okrem toho potrebujeme na výrobu rôzne:

___________________

b) náradie a pomôcky

nádobku na odváženie hydroxidu

nádobu na zmiešanie hydroxidu s destilovanou vodou

kuchynskú váhu

rôzne špachtle, metličky, lyžičky na miešanie lúhu

nádobku/rajničku na rozpustenie tukov

nádobu (min. 2 l) na miešanie tukov a mydlovej hmoty

ručný mixér (urýchľuje proces výroby)

formu na odliatie hotovej mydlovej hmoty

krájač na krájanie mydla

99%-tný alkohol (isopropylalkohol)

indikačné pH papieriky na zistenie pH hodnoty mydla

___________________

c) postup výroby mydla za studena

Takže náradie a suroviny sme spomenuli a teraz poďme k samotnej výrobe mydla za studena. Čiže skrátený recept na výrobu cca. 1,5 kg mydla vyzerá nasledovne:

odvážime 140g hydroxidu

odvážime 380g destilovanej vody

pomaly sypeme hydroxid do destil. vody a miešame *(1)

podľa potreby pridáme do lúhu lyžičku soli a cukru *(2)

roztopíme si tuky a zmiešane prípadne s olejmi, množstvo cca. 1000 g

necháme vzniknutý lúh ochladiť na 35 - 60 stupňov *(3)

necháme oleje ochladiť na 35 - 60 stupňov

lúh (hydroxid) pomaly lejeme do tukov a miešame *(4)

začína prebiehať proces zmydeľňovania (vzniká "stopa") *(5)

hneď alebo až vo fáze stopy pridávame farbivá a vône

takmer na konci pridáme prísady (bylinky/výživné zložky) *(6)

mydlovú hmotu odlejeme do formy

zakryjeme a umiestnime do tepla - ak chceme, aby prebehla gélová fáza *(7)

alebo rýchlo schladíme (ladnička, mraznička), aby gélová fáza neprebehla *(8)

necháme tuhnúť (odležať) cca. 24, ale max. 48 hodín *(9)

mydlo nakrájame a prípadne postriekame alkoholom *(10)

nakrájané mydlo necháme zrieť cca. 4 - 10 týždňov *(11)

jednotlivé kusy mydiel zabalíme do celofánu

___________________________________________________________________________________

Vysvetlivky k označeniam (1) - (11):

(1)

vždy sypeme hydroxid do vody, nikdy nie naopak !!! Je potrebné dbať na bezpečnosť - nosiť ochranné rukavice, vetrať, nakoľko hydroxid je silná žieravina.

(2)

soľ zabezpečuje tvrdšie mydlo a zabraňuje slizovateniu, cukor zabezpečuje zase lepšiu penivosť mydla

(3)

je dôležité, aby lúh (NaOH+destil. voda) a oleje mali rovnakú teplotu.

(4)

takisto lúh lejeme do tukov, nikdy nie naopak

(5)

stopa je moment zmydeľňovania tukov, krémová až pudingová konzistencia, kedy sa už oleje neoddeľujú od lúhu, ale vzniká mydlová hmota

 (6)

rôzne prísady a výživné zložky je potrebné pridávať pri nižšej teplote mydlovej hmoty (do 40 stupňov) a hlavne po vytvorení stopy tesne pred odliatím do formy - aby nezoxidovali vplyvom pôsobenia lúhu a zachoval sa ich podľa možnosti čo najvyšší účinok

(7)

gélová fáza (fáza gélu) - je proces preusporiadania krištáľov v mydlovej hmote, dodatočné zreagovanie zvyšného lúhu s olejmi, vytvorí lepšiu a tvrdšiu konzistenciu mydla, skracuje jeho zretie ale spôsobuje oxidáciu prísad, výživných zložiek a neutralizáciu vôní (vône je treba viac a rýchlejšie vyprchá)  

(8)

zabránenie vzniku gélovej fázy je možné pri výrobe mydla od nižšej počiatočnej teploty (do cca. 40 stupnov) a umiestnením tuhnúceho mydla vo forme do chladu. Zachovajú sa lepšie výživné zložky a vône, ale mydlo je mäkšie - dlhšie tvrdne ale aj vyzrieva - na jeho dozretie, aby bolo bezpečné pre pokožku je potrebný dlhší čas = viac týždňov po nakrájaní/vyklopení z formičiek. 

(9)

mydlo musí tuhnúť min. 24 hodín = pre krájanie skôr je dosť mäkké. Po dlhšej dobe než 48 hodín zase hrozí, že pre krájanie bude pritvrdé a bude sa "štiepiť"  

(10)

niekedy je potrebné povrch mydla postriekať alkoholom (je potrebné použiť takmer čistý alkohol), aby sa zabránilo oxidácii zvyškového hydroxidu v mydle pri kontakte so vzduchom. Oxidácia spôsobuje neestetický vzhľad mydla. 

(11)

zrenie mydla je potrebné min. 4 až 10 týždňov, v ojedinelých prípadoch (napr. pri absencii gélovej fázy) aj dlhšie. V tejto fáze, kedy po výrobe má mydlo pH hodnotu nad 12 resp. 14, sa neutralizuje zvyškový hydroxid a hodnota klesá počas niekoľkých týždňov na hodnotu pH pod 9. Hodnota nižšia než 9 je potrebná, aby bolo mydlo použiteľné a nedráždilo pokožku. Samotná podstata mydla nedovoľuje, pH hodnotu znížiť pod 7-8.